Chapter 4

1. května 2010 v 17:33 | Niki |  The story
Ja som to napísala len vďaka vašim krásnym komentom :).Vážne,inak by som sa na to vysrala.Teraz aspon viem,že to niekto číta a ako tak ho to baví.Takže vám KRáSNE ďakujem :).


Pri pomyslení na moju narodeninovú oslavu mi bolo vždy zle.Celý týždeň ma rodičia terorizovali s tým ako si ju predstavujem.Myslela som,že vybuchnem,vždy som sa rozčúlila keď s tým začali.V škole to bolo stále to isté,no keď som mala pri sebe Zoe bolo mi fajn.Totiž,veľmi som si ju obľúbila.Príde mi taká bezstarostná.Stále sa smeje a jej všetko jedno.
V piatok po škole sme sa prechádzali popri Temži keď vtom zastavila a pozrela na mňa.
"Počuj nepôjdeš dnes večer von?"
"Nemôžem,"unavene som vysvetlila , "teda nie,že by som nemohla,ale moja matka by so mnou stále rozoberala moju oslavu osemnástin."
Zoe sa zamračila a odtiahla ma na najbližšie lavičku.Chytila ma za plecia a silno mnou zatriasla.
"Nebuď taká konzervatívna,"povedala, "povedz rodičom,že ty ju nechceš!"
"Veď to im vravím stále,"zašomrala som.
Zoe sa na mňa pohoršene pozrela.
"Preboha,kašli na to.Dnes pre teba prídem áno?Zabavíme sa,mohla by si sa trochu odreagovať,"usmiala sa. "Vyzeráš hrozne."
Hm,tak vďaka za tú úprimnosť.Ale čo iné mi ostávalo?Vlastne aj som chcela niekam vypadnúť,spoznať nových ľudí.Privolila som.Zoe sa potešila.Viete,čo by som ja dala za to aby som bola ako ona.Ja sa príliš zaoberám vecami ktoré by ma nemuseli ani trápiť.Občas mám pocit,že ľudia ma potrebujú aj keď ma majú maximálne na háku.
Domov som sa vrátila o piatej.Išla som rovno do izby pripraviť sa na večer.Pripadala som si ako jedna z tých amerických pipiek vo filmoch ktoré bezmocne stoja oproti skrini a nevedia čo na seba.No popravde ja som to naozaj nevedela.Nakoniec som sa uspokojila s krátkymi džínsami a nejakým červeným tričkom.Okolo hlavy som si omotala žltú šatku,takže som vyzerala ako sfetovaný hipík.Lahostajne som mykla plecami a zavrela skriňu.Zbehla som do obývačky a pozrela na rodičov.
"Chystáš sa niekam?"nadvihol obočie otec.
"Preboha čo to máš na sebe?!"Mama vyvalila oči,no ja som si to nevšímala.
"Idem preč,do mesta,"rýchlo som vravela. "A neviem kedy sa vrátim takže ma nečakajte."
"Počkaj,počkaj,"krútil hlavou otec a postavil sa. "Chceš povedať,že ideš do mesta?Grettel,mesto môže byť plné kadejakých odpadlíkov a..."
Otca prehlušil hlasný crngot zvončeka.Spýtavo na mňa pozrel a ja som si kusla do pery.Pomaly som sa pobrala ku dverám.Stála v nich vysmiata Zoe.
"Vyzeráš úžasne,"usmiala sa. "Ideme?"
Otočila som sa k rodičom,no tí hľadeli na Zoe.Pokrútila som hlavou.Nie,nebudem ich handrová bábika.Zobrala som tašku a nahnevane zatresla dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 My-sweet-princ My-sweet-princ | Web | 1. května 2010 v 18:14 | Reagovat

Teda poviem ti máš naozaj talent :-) ja som si tiež práve niečo na notebooku rozpísala :D ale ty píšeš oveľa lepšie. Síce som tie pred tým nečítala, ale  toto je vážne super, baví ma to čítať.

2 Indie Elly Indie Elly | Web | 1. května 2010 v 21:33 | Reagovat

Ďaléééééééj ! :D Sa mi páči to s tou šatkou že hipík jejéé .. a jedna veta ma tam úplne dostala "Občas mám pocit,že ľudia ma potrebujú aj keď ma majú maximálne na háku.".. celkovo mám s tvojej poviedky pocit, že tam nejakým spôsobom nachádzam seba aj keď k 18 mám ešte rok .. So spolužiakmi sa nebaviaca. S rodičmi je to síce lepšie čo je dobre. takmer nikým nepochopená. Taká ... proste podobná.

3 mimmey mimmey | Web | 1. května 2010 v 22:23 | Reagovat

super.. dobry pribeh, fakt neviem co viac napisat :) tesim sa na dalsiu cast

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama