I slowly losing myself

5. dubna 2010 v 18:33 | Niki |  She
Dneska som prežila bez akejkoľvek ujmy na zdraví.Pre mňa to bol normálny deň až na to,že som od dedka dostala 10 eur.Začo?Netuším :D.
No a inak nič,jedno veľké nič.Iba ma štve,že keď si predstavím,že za necelé dva dni idem do školy chce sa mi grcať.Najviac ma štve,že zase ma postihne prvá telesná s mojou komunistickou učiteľkou.Bože...mám chuť ísť von a tak kvalitne sa vyzúriť.V poslednom čase cítim v mojom vnútri strašnú zlosť.Netuším ako sa tam zobrala,ale proste aj keď mi doma stále nadávajú,aká som lenivá a neviem čo mám chuť postaviť sa a zvresknúť: "NEPIČUJ!"
Cítim sa tak osamelo.Tak strašne sama,ako nikdy predtým.Kamarátov nemám,kašlú na mňa.Pýtam sa prečo?Urobila som im niečo?Radšej sa ich to ani nepýtam,iba by som vyvolala ďalšiu hádku spomedzi tých mnohých.Bojím sa vstať,pretože už od rána ma zožiera divný pocit...
Keď si to čítam spätne,tento článok moje slová vyznievajú divne.Môjmu veku dosť neprimerane.Ale čo mám robiť?Nemám sa nikomu vyrozprávať...A mám nechutné podozrenie,že mi sem chodí brat.Do kelu
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mimmey mimmey | Web | 6. dubna 2010 v 11:26 | Reagovat

jaaaj..poznam ten pocit ze ta nikto nechape.. dufam ze to rychlo prejde..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama