Chapter 3

27. dubna 2010 v 16:00 | Niki |  The story
Aaa ja som napísala tretiu kapitolu tejto trapošiny.Takže by ma aj celkom potešilo keby ste to okomentovali.


Celý deň v škole som bola úplne mimo. Vôbec som nedávala pozor a už akoby automaticky som hľadela na to nové dievča.
Keď skončila škola rýchlym krokom som išla odtiaľ čo najďalej.
"Hej!"
Nezastavovala som sa.To určite nevolal ten hlas na mňa.
"Ježiši,čakaj!"
Hm,tak asi volal.Zastavila som sa a otočila.Videla som ako to dievča za mnou uteká a dva dlhé vrkoče jej pritom poskakovali zo strany na stranu.
"Preboha,"zadychčane vravela, "raz umriem."
"Aha,"vyhýbavo som zamrmlala.
"Počuj len som ti chcela povedať aby si si z tých deciek nerobila ťažkú hlavu,"vravela rýchlo a dych sa jej už unormálňoval.Pozrela som na ňu trochu vyplašene.Mala som pocit akoby ma tými hlbokými modrými očami rontgenovala.
"Nerobim,"povedala som.
Prezrela si ma nedôverčivým pohľadom.
"No...fajn.Inak ja som Zoe."
Pri jej úsmeve som sa trochu uvolnila.
"Greta."
Ani neviem čo sa stalo,ale začali sme sa rozprávať.Len tak z ničoho nič akoby sme sa po sto rokoch stretli.Išli sme popri Temži,kde bol vietor o trochu silnejší a Zoe mi rozprávala prečo prišla do Británie
"Vieš,ja som vlastne z Austrálie,"hovorila.Samozrejme ako si to mohla nevšimnúť.Mala predsa prízvuk.Občas sa divím vlastnej hlúposti. "Naši emigrovali alebo čo.Chápeš strašne veľká láska a tak..."
"Jasne,pochopiteľne,"uškrnula som sa,no vo vnútri som pocítila akoby nejaký smútok.Moji rodičia k sebe nič necítia.Vidím to na nich a ich chladná láska ma trápi.Dobre viem,že otec na služobných cestách nerozoberá len pracovné povinnosti.
"No a jednoducho sem prišli za prácou,"skončila Zoe svoj monológ.Pozrela na mňa a zastavila.
"Hej čo ti je?"
"Ale nič."Potriasla som hlavou a slno zažmurkala. "Hm,už musím ísť domov nejak som sa zdržala."
Domov som prišla okolo piatej.Všade bolo ticho,preto som išla do kuchyne.Samozrejme rodičia boli tam.Ticho večerali a príbor im štrngotal pod jedlom.
"Ahojte,"ticho som pozdravila a otočila sa na odchod do izby.
"Kde si bola?"Otcov tón ma neuveriteľne podráždil,no urobila som prudkú otočku na päte a nahnevane naňho pozrela.
"V škole,"odvetila som a v duchu som rátala do desať. "A potom som sa ešte trochu zdržala.Vidíš v tom nejaký problém?"
"Mali sme preberať tvoju narodeninovú oslavu,"povedala mama urazene.Prevrátila som očami a zatla zuby.Mala som sto chutí niečo po nej hodiť.A myslím,že by mi to nebolo ani ľúto.
"Povedala som,že nechcem oslavu."Znovu som sa otočila a odišla do izby.Hlasy rodičov som nepočúvala.Zamkla som sa.Ľahla som si na posteľ a strčila slúchadlá do uší.Započúvala som sa do tlmeného zvuku gitary a zhlboka dýchala.Cítila som sa divne.Sama.Na všetko som sa vykašlala,len som ležala a dovolila samote aby ma celú pomaly, no isto zožierala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 My-sweet-princ My-sweet-princ | Web | 27. dubna 2010 v 20:59 | Reagovat

To si písala ty? :-) ja tiež rada píšem príehy :D ...počkať to si písala podla tej knihy však? je to vázn dobré! Sa mi páčilo ako tam rátala do desiatich :D to aj ja často robím ked som na rodičov nazúrená...

2 Tessa* Tessa* | Web | 28. dubna 2010 v 17:47 | Reagovat

Ďakujeem. :D Úú biele, tie môžu byť pekné. ;)
Tie predtým kapitoly som nečítala,ale myslím si, že máš talent.
Možno kebyže ešte viac prepracuješ
niektoré časti... ale páči sa
mi to. :)

3 Indie Elly Indie Elly | Web | 28. dubna 2010 v 18:09 | Reagovat

Prečítala som aj rpedošlé časti a dosť sa mi to páči, takže by som aj celkom chcela ´dalšiu. Hlavne to ako to dopadne z jej oslavou, či bude, alebo nie xD. Inak ja nerátam do desiatich, mne to nepomáha. A páčia sa mi ryšavé dievčatá (akože nie som lezba ale chápeš xD)...

4 mimmey mimmey | Web | 28. dubna 2010 v 21:10 | Reagovat

super.. tesim sa na dalsiu cast a paci sa mi meno greta .. strasne ked tak nad tym rozmyslam :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama