Chapter 2

31. března 2010 v 19:33 | Niki |  The story
Žeby pokračovanie?Hej,a chcem vedieť aj váš názor na to.Lebo inak nebudem vedieť či pokračovať .fenks :)chyby si nevšímajte...


V pondelok, pätnásteho mája, som sa zobudila pomerne skoro.Len tak som ležala pod perinou a hľadela na strop.Upokojovalo to.Dokonca mi ani nevadilo,že je pondelok.Do školy som sa však netešila.S nikým som sa tam nerozprávala.
Nikdy som nemala naozajstnú najlepšiu priateľku.Všetky dievčatá ma považovali za nejakú namyslenú bárbinu a preto ma len ohovárali.V našej škole fakt nie je nikto kto by sa o mňa zaujímal.Snažím sa byť nenápadná,ale vždy má niekto nejaké poznámky na moju osobu.Ani neviem ako začal mi zvoniť budík.Rýchlo som ho zaklapla aby nezobudil rodičov a vyskočila z postele.Zbehla som dolu do kúpelne.Pozrela som na svoj odraz v zrkadle.To dievča bolo divné.Ryšavé kučeravé vlasy jej splývali pri lopatkách,na dievčensky nevinnej tvári boli jemné pehy a okolo hlbokých modrých oči sa ovíjali husté mihalnice.Bola som to ja...Občas sa pýtam,prečo som takto dopadla?Čo by som dala za to,aby som nevyzerala ako taký idiot s tými vlasmi.
Keď som odchádzala do školy v dome bolo ešte hrobové ticho.Neunúvala som sa rodičov zobudiť.Bolo mi to jedno.
*
Pondelky v škole boli vždy o ničom.
"Ale Grettel,nové topánky?"
"Znova iné džínsy?"
Zmohla som sa len na prevrátenie očami a doslova som sa hodila na svoju stoličku.Sedela som úplne pri okne,bolo to tam fajn.Trochu som odtiahla záves aby na ma zaliali slnečné lúče.U nás v Londýne bolo nezvykom,že už od rána tak pekne svietilo slnko,tak somto využila.
"Preboha,Grettel sprav si niečo s tými vlasmi."
Znova.Nevedela som čo mám robiť,tak som len rátala do desať aby som sa upokojila.
"Náhodou sú fajn."
Prekvapene som zdvihla hlavu.V našej triede ešte nikto nepovedal nič pozitívne na moju adresu.Videla som nejaké dievča.Bola to bacuľatá blondínka s dvoma zapletenými vrkočmi.Vyzerala milo.
"Môžem si prisadnúť?"opatrne sa opýtala,ale vôbec si nevšímala pohľady mojich trápnych spolužiakov.
"Hm,jasné,"odvetila som stále prekvapená. "Ty si tu nová...?"
"Vyzerá to tak,"usmiala sa a odhalila rad rovných zubov.
Zazvonilo a všetci si ihneď sadli na svoje miesta.Cez hodinu som vôbec nedávala pozor.Stále som myslela na to dievča čo sedelo vedľa mňa.Nevedela som ani ako sa volá.Ale bola som jej vďačná,bola totiž prvá čo sa ma zastalo.Lebo napriek tomu,že žijem snobským spôobom života,som outsider...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mimmey mimmey | Web | 1. dubna 2010 v 19:44 | Reagovat

fakt fajn, dobre sa to cita :) mas dobry styl :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama