Chapter 1

27. března 2010 v 18:34 | Niki |  The story
Je to tu.Odhodlala som sa písať.Hej.Nemá to konkrétny názov,zatiaš teda.Tak čítajte,komentuje :)


Keď som sa rozhodla radikálne zmeniť svoj život,sedela som vonku na terase,pila pomarančový džús a v mp3 mi hrala nejaká pesnička.Hľadela som na svoju matku,ktorá sedela oproti mne a čítala si nejaký módny časopis.Vyzerala spokojne,veľké tmavé okuliare na očiach a mierne našpúlené pery.To som na nej nenávidela.Ako môže byť taká dokonalá?Napila som sa.Mama na mňa zrazu pozrela a ja som si automaticky vybrala sluchátka.
"Grettel nesŕkaj ten džús a daj si tichšie hudbu."Vravela to vysokým hlasom,pre ňu netypickým,ale čo na tom,hlavne,že bola dôležitá.Pri jej oslovení som sa mykla,nenávidím keď mi niekto vraví Grettel.
"Samozrejme,"zamrmlala som.
"A vlastne,"rýchlo povedala a odložila časopis na alabastrový stolček, "chcem s tebou prebrať oslavu tvojich narodenín."Prevrátila som oči. "Ale no tak,Grettel,osemnásť nemáš každý deň."
"Mami,už som ti vravela,nechcem žiadnu oslavu,"vravela som nahnevane.Vážne.Oslavy som nikdy nemala rada,vždy mi to prišlo všetko gýčové a prehnané.Konfety a všade ružová.Nie,to niesom ja.Som skôr tichý skromný typ.Vôbec niesom ako moji snobskí rodičia.Občas sa pýtam či som naozaj ich.Pretože som tak odlišná až sa to nedá pochopiť.No mne to nevadí.Ja chcem byť iná.Zatiaľ čo rodičia sú vždy oblečení podľa najnovšej módy,ja sa obliekam podľa seba.Občas si pripadám neuveriteľne retro.Mama s tým nikdy nezmierila a otec to len potichu akceptuje.
"Grettel,prestaň sa so mnou rozprávať takýmto tónom,"rozhorčene povedala. "Som tvoja matka.Oslavu budeš mať či sa ti to páči alebo nie."
"Nechcela si náhodou povedať,že oslavu budeš mať ty,mami?"sarkasticky som nadhodila a s dupotom som utiekla do svojej izby.Bola skôr v tlemených farbách.Žltá,hnedá...Mala som ju rada.Ľahla som si na posteľ a rátala do desať.Snažila som sa pokojne dýchať aby som sa znova nerozčúlila.No keď sa rozprávam s matkou je mi na vracanie.Nepreháňam.Od svojej matky som sa odcudzila keď som mala pätnásť a konečne si uvedomila čo je vlastne zač.Snobská panička čo si myslí,že za peniaze bude mať všetko.Ako sa strašne mýli...Môj otec je rovnaký zazobanec.Doma však nie je skoro vôbec,vždy je niekde na služobnej ceste.Vracia sa v noci ke)d všetci spíme a doma pobudne len pár týždňov.Potom nás znovu opustí.Aj keď matke to nevadí,má dom pre seba a svoje divné priateľky.Ja sa vždy radšej zašijem do izby.
Deti by mala mať rady svojich rodičov.Ale čo ja?Ako ich môžem mať rada keď viem,že k nim nepatrím...?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saskie^^ Saskie^^ | Web | 28. března 2010 v 11:57 | Reagovat

tolik..uff :D.. mm právě čtu tenhle, ee příběh? :) pěkná

2 Slečna Intimka Slečna Intimka | Web | 28. března 2010 v 21:10 | Reagovat

Kluka, který je zadanej..to jsem ráda, že aspoň nikoho baví číst Ty moje články ;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama